Odrody kávy
Brasil Santos: Brazília patrí medzi najväčších a najdôležitejších pestovateľov kávy na svete . Brazílske kávy sú pripravované suchou metódou a vyznačujú sa nepatrnou kyslosťou. Brasil Santos je káva s bohatým telom , dobrou plnosťou a vyváženou kyslosťou. Neodporúča sa ju dlho skladovať, nakoľko kyslosť má tendenciu rozvinúť sa.
Columbia: Druhým najväčším producentom kávy na svete je Kolumbia. Zameriava sa len na pestovanie kvalitnej a vysokoakostnej kávy odrody arabica. Káva z Kolumbie sa označuje aj ako káva zamatová , ktorá sa môže piť v akomkoľvek dennom čase. Kvalitatívne ohodnotenie sa stanovuje v priamej úmere k veľkosti zŕn, čo v konečnom dôsledku až tak veľmi neovplyvňuje chuť . Columbia Excelso je odroda aromatická a ovocná , je známa vynikajúcou vyváženosťou medzi plnosťou chuti a kyslosťou.
Mexico Altura: Mexiko patrí tiež do skupiny veľkých producentov lahodnej kávy . Svoju produkciu najčastejšie exportuje do Spojených štátov amerických a Kanady. Kávové zrná ( maragogipe) sú podlhovasté. Najlepšie sa im darí na juhu krajiny, odkiaľ pochádza aj odroda Altura. Mexico Altura je ušľachtilá káva s prenikavou vôňou po orieškoch . Šálka mexickej kávy sa vyznačuje jemnou kyslosťou.
Guatemala: Káva z Guatemaly mala kedysi povesť jednej z najlepších káv na svete. Kvalita však klesala, ale teraz opäť dosiahla svoju vysokú úroveň a teší sa bývalej sláve. Veľká nadmorská výška produkuje skvelú kávu a znalci často uprednostňujú jej korenistú, plnú chuť pred inými druhmi. Patrí medzi najlepšie, má vyváženú chuť s lahodne jemnou kyslosťou a vôňou.
Costa Rica Tarrazu: Kostarika bola prvou stredoamerickou krajinou, ktorá začala pestovať kávu na komerčnom základe. Pestuje sa výhradne arabica, pestovanie robusty je zakázané. Kostarická káva predstavuje vyváženú kávu vo všetkých smeroch. Je veľmi obľúbená medzi kávičkármi pre jej ucelený charakter. V surovom stave je asi najzelenšia v porovnaní s kávami z ostatných kávových veľmocí, má ostrú korenistú arómu. V jemnej, čistej chuti prevládajú ovocné tóny prepojené s čokoládou, má miernu kyslosť.
Kanya AA: Kenská káva spĺňa všetko, čo si od šálky dobrej kávy sľubujeme – je lahodne aromatická, vynikajúco vyvážená kyslosťou a plnosťou chuti a má príjemnú ovocnú príchuť. Rastie väčšinou vo výške 1500 až 2000 metrov a zberá sa dva razy do roka. Čím vyššie je plantáž, tým je káva kvalitnejšia . Chladnejší vzduch spomaľuje rast rastlín a plné rozvinutie chuti. Kávovník dáva zvláštne guľaté zrnká, ktoré umožňujú celkom absorbovať arómu z bobule. Najlepšie sú stredne pražené , ale najvyššia trieda môže byť upražená silne. Z nich sa potom pripravuje veľmi chutná káva.
Kenský kávový priemysel je silne regulovaný, čo znamená, že zákazník dostane vždy šálku dobrej kávy.
Túto kávu spropagoval Hollywood vo filme Spomienky na Afriku
India:
Káva s jemnou korenitosťou a bohatou exotickou plnou chuťou. Najprv pripomína kvalitnú čokoládu, následne sa mení a doznieva do chute zmesi vonných tyčiniek, santalového dreva a indického korenia. Má skvelú arómu. Rastie v regiónoch s rôznymi klimatickými podmienkami, ktoré sú vhodné na pestovanie rôznych odrôd.
Pre milovníkov kávy je zaujímavá hlavne pre jej špeciálny spôsob prípravy „monsooning“ (monzúnovanie).
V období monzúnov ( v juhozápadnej Indii v máji a v júni ) pestovatelia navrstvujú na päť dní kávové zrná do výšky 12 až 20 cm v špeciálnych , zboku otvorených budovách, kde na ne rovnomerne pôsobí neobyčajne vlhký vzduch. Káva sa zabalí do vriec a uloží na sedem týždňov tak, aby ju ovieval monzúnový vietor. Raz do týždňa sa vrecia prebaľujú a menia polohu , aby zrná zmenili chuť 
a farbu. Napokon sa ručne preberú a odstránia tie, ktoré neovplyvnil „monsooning“. Väčšina kávy v Indii (najmä arabika) sa pestuje v nadmorskej výške 600 – 1800 metrov a najkvalitnejšia sa z krajiny vyváža.
Ethiopia:
Pravlasťou arabiky je Etiópia . Meno „káva“ je odvodené od etiópskej provincie Kaffa. Ešte dnes tam mnohé kávovníky rastú divo a poskytujú kávu s vínovou arómou a výraznou bohatou chuťou.
O prvých konzumentoch kávy nevieme celkom nič, ale je takmer isté, že žili v Etiópii. Zmienky o nápoji zvanom „buncham“ , ktorý mohol, ale nemusel byť kávou, sa vyskytujú v arabských vedeckých listinách pochádzajúcich z rokov 900 až 1000 po Kr..
Dnes je Etiópia významným producentom kávy. Nájdeme tu všetky druhy kávovníkov – rastú divo v lesoch, na poloobrábaných pozemkoch, na tradičných malých farmách i na moderných plantážach. Asi 50 % kávy sa pestuje vo vyšších polohách, 1 500 metrov nad morom.
Bobule kávy dozrievajú do jasnej, lesklej červenej farby. Čas zberu sa líši podľa geografického pásma. V Etiópii zber prebieha v období od septembra do decembra.
Etiópska káva nemá ani príliš silnú arómu, ani kyslosť, nesmie sa silno pražiť, lebo stratí osobitý charakter. Vyznačuje sa plnou, bohatou chuťou, ovocno-vínovou, korenisto-výraznou vôňou. Spočiatku pripomína vôňu borievky a horských plodov, napokon sa vyvinie a rozptýli do vône divokej čerešne a medu. Patrí medzi najjemnejšie kávy na svete.
Obchod s kávou sa sústreďuje v hlavnom meste Addis Abebe. Väčšina produkcie sa spracúva suchým spôsobom.